V čase tektonických otrasov vo svetovej politike, spôsobených momentálnymi krokmi Donalda Trumpa a Vladimira Putina, je pre krajiny ako Slovensko mimoriadne dôležité, nakoľko sú vnútorne stabilné, akých spoľahlivých zahraničných spojencov majú a do akej miery ich za spoľahlivého spojenca považujú členské štáty EÚ a NATO. Obyvatelia majú dosť dôvodov byť znepokojení.
Huliakovci v športe
Vnútorná konštrukcia slovenského politického systému je v posledných mesiacoch mimoriadne rozkolísaná a slová o koaličnej kríze vôbec nie sú preexponované: slovenský parlament nemá svojho predsedu od zvolenia Petra Pellegriniho za prezidenta, teda od 7. apríla 2024, Národná rada de facto nezasadá a odsúva viac ako stovku návrhov zákonov až na koniec marca, koalícia stratila väčšinu v NR SR a za každú cenu sa snaží získať podporu siedmich rebelov ponukou politických obchodov, do koaličnej zmluvy sa zapojila štvorica poslancov zo strany Národná koalícia (tzv. huliakovci a exposlanec Hlasu Roman Malatinec) ako štvrtý partner vďaka tomu, že dostali pod svoju správu ministerstvo cestovného ruchu a športu.
A nikto momentálne nevie, či a za aký obolus bude podporovať vládu trojica poslancov Hlasu-SD (dvaja boli zo strany už vylúčení). Okrem zákonov meškajú aj personálne nominácie do Ústavného súdu či rady STVR, ktorá v tomto roku vysiela v provizórnom režime bez zvoleného riaditeľa.
Hra na predčasné voľby
Tristná vnútropolitická situácia, ktorá vznikla odchodom poslancov z Hlasu-SD a SNS, zablokovanie rokovaní parlamentu, prinútili predsedu vlády Roberta Fica, aby pri hľadaní východiska vytiahol najvyššiu kartu – hrozbu predčasných volieb. Bystrejší pozorovateľ však vie, že táto karta je riešením až vtedy, keď zlyhajú všetky ostatné.
Napriek tomu, že ťah predčasnými voľbami znel hrozivo, bolo takmer isté, že nebude použitý. Vysvetlenie je jednoduché – predčasné voľby nechce žiadny koaličný politik, dokonca ani tí siedmi „vzbúrenci“.
Slovenská národná strana sa dlhodobo potáca pod volebným kvórom na vstup do parlamentu, a urobila všetko preto, aby sa predčasným voľbám vyhla. Vzdala sa aj srdcovej záležitosti Andreja Danka, teda ministerstva cestovného ruchu a športu.
Blokačný balík
Predčasné voľby nechcú ani traja poslanci nazývaní huliakovci (Rudolf Huliak, Pavol Ľupták a Ivan Ševčík), ktorí dlhodobo prejavovali záujem o ministerstvo životného prostredia, ktoré im bolo po voľbách sľúbené. Po tom, ako sa k nim pridal poslanec Malatinec, získali blokačný balík, keďže bez nich sa nedá schváliť žiaden zákon, a tak bolo jasné, že nejaké ministerstvo jednoducho dostanú.
Robert Fico im poskytol rezort cestovného ruchu a športu, čím bolo poníženie predsedu SNS Andreja Danka dovŕšené. Keďže Danko spustil koaličnú krízu trvaním na tom, aby sa stal predsedom NR SR, a vinou jeho neobratnosti prišla SNS o troch poslancov, tzv. huliakovcov, tento trest je v podstate fér. Andrej Danko dokonca nemôže ani zablokovať NR SR a vydierať hrozbou predčasných volieb, lebo tie by vzhľadom na preferencie strany vymazali SNS z politického života.
Z rovnakých dôvodov ako Andrej Danko ani trojica rebelov z Hlasu-SD (Ján Ferenčák, Samuel Migaľ a Radomír Šalitroš) nemá záujem o predčasné voľby a jediným dôvodom, prečo s nimi Robert Fico rokuje o zapojení do koaličnej mocenskej štruktúry, je fakt, že ľahšie sa vládne so 79 poslancami ako so 76 (tento počet po návrate huliakovcov do koaličného košiara už Fico má). Táto skutočnosť bude zrejme dôvodom, že dohoda s tromi migaľovcami vyjde Fica lacnejšie ako obchod so štyrmi huliakovcami, bez ktorých sa vládnuť nedá.
Treba to povedať na rovinu – po uprataní „rebelov“ na lukratívnejšie posty, čo teda hraničí s politickou korupciou, bude môcť Robert Fico naďalej vládnuť viac-menej stabilne ešte niekoľko mesiacov, možno aj celý rok. Súčasná koaličná kríza totiž nebola takým zásadným hodnotovým sporom, ktorý by mohol zatriasť touto koalíciou, hoci niektoré vyjadrenia rebelov na adresu koaličných politikov a vnútrostraníckych pomerov boli naozaj drsné.
Konsolidačný oriešok
Pred koalíciou však stoja oveľa turbulentnejšie časy – nemusíme odkazovať na prepisovanie svetového poriadku a zahraničné aktivity Roberta Fica (a najmä na to, že nevieme, na čom sa za tie tri hodiny medzi štyrmi očami dohodol s Putinom), hoci význam sporu o zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska sa bude zvyšovať.
Oveľa tvrdším orieškom bude, ako si súčasná vláda poradí s následkami súčasnej a budúcej konsolidácie, ktoré výrazne dopadnú na väčšinu obyvateľov Slovenska (a nikto nevie, či Trump skutočne nezavedie clá na dovoz automobilov, čo by bolo pre slovenskú ekonomiku veľmi nepríjemné). Záujem o nástup do politického ringu avizujú aj odbory, podnikatelia, samosprávy, učitelia a rôzne iné profesie a skupiny. Robert Fico naďalej hrá o svoje prežitie a zrejme žiadna cena za to preňho nebude nízka.
