Dlhé mesiace rokovaní na oboch stranách Atlantiku. Len slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič za posledné mesiace sedemkrát letel do USA, aby hodiny strávil na vyjednávaniach s tamojšími partnermi. Medzitým vstúpili do platnosti clá na európske automobily vo výške 27,5%, ktoré ochromili ich export do USA.
Ostatnému tovaru hrozili 30-percentné clá, čo by pre mnohé európske produkty prakticky znamenalo koniec na americkom trhu. Európa do USA okrem áut vyváža najmä stavebné a iné ťažké stroje, lietadlá, priemyselné technológie, elektronika, lieky, ale aj potraviny ako víno, pivo a iné alkoholické nápoje, olivový olej, syry, šunku alebo obilniny.
V nedeľu sa predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen po pár hodinách vysedávania v Škótsku predsa len Donalda Trumpa dočkala. Skôr prísť nemohol, veď otváral svoj nový golfový rezort a musel ho poriadne odskúšať. Keď pred večerom konečne dohral poslednú loptičku, prišiel sa povenovať urovnaniu obchodných vzťahov s najbližším ekonomickým a vojenským spojencom.
Podarilo sa a treba povedať, že jednoznačne v jeho prospech. Európske firmy budú pri dovoze do USA platiť 15%-né clo, americké pri dovoze do Európy nič. Obrovské 50%-né clá na dovoz ocele a hliníka do USA ostanú v platnosti. EÚ navyše z USA nakúpi plyn, ropu a jadrové palivo za 750 miliárd USD a mala by v USA preinvestovať 600 mld. dolárov. Nakupovať by mala aj americké zbrane, v akom objeme zatiaľ nie je jasné.
Chýbajú aj informácie o tom, ako to bude s dovozom amerických potravín do Európy, na ktorý USA tak tlačili. Doteraz bol obmedzený, najmä pre podstatne prísnejšie pravidlá pre kvalitu potravín v EÚ. Trpelo nimi najmä americké hovädzie, ktoré sa chová aj s pomocou hormónov, či geneticky upravené obilniny, pred čím sa EÚ chráni.
Mohlo to byť aj horšie
Von der Leyen oslavovala uzavretie dohody s Trumpom slovami, že je to dobré riešenie pre európske automobilky, ktoré by inak platili až 27,5%-né clo. „Ani 15% netreba podceňovať, je to však najlepšie, čo sa dalo dosiahnuť,“tvrdila podľa Reuters. Zdôraznila, že „dohoda prináša istotu v neistých časoch, vytvára stabilitu a predvídateľnosť“.
Ukončenie naťahovačiek o výšku ciel ocenili aj špičkoví európski politici od nemeckého kancelára Friedricha Merza až po taliansku premiérku Giorgiu Meloni. Radosť nastala najmä v centrálach nemeckých automobiliek, ktorým sa clo pri vývoze Porsche, Mercedesov či BMW zníži na polovicu.
Pomôže to aj bratislavskému závodu Volkswagenu či nitrianskemu LandRoveru, ktoré prepad exportu svojich luxusných vozidiel do USA pred letom poriadne pocítili a s nimi aj celý slovenský priemysel. Podobne, aj keď v menšom objeme bude svoje špičkové modely voziť do USA lacnejšie aj česká Škoda.
Na druhej strane by sa mali americké autá dovážať do Európypodľa nemeckého portálu wiwo.debez cla namiesto doterajších 10%. Európske automobilky tak dostanú na stagnujúcom európskom trhu ďalšieho súpera popri Číňanoch a Kórejcoch. Pomôcť to môže napríklad americkému výrobcovi elektromobilov Tesla.
Mnohí analytici sa však pozastavili najmä nad spôsobom dohody. Pre Brusel bolo ponižujúce už to, že jeho najvyššia šéfka musela pre podanie rúk cestovať za americkým prezidentom do Škótska – časti Veľkej Británie, ktorá Úniu pred časom opustila. Namiesto aby sa Trump unúval do Bruselu, musela von der Leyen hodiny vyčkávať, kým sa nasýti golfu a venuje jej 40 minút.
Šéfovia európskeho priemyslu prirodzene nejasajú nad novým poriadkom, ktorý ich zaťaží clami, kým ich americkí konkurenti môžu na starý kontinent dovážať slobodne. Na druhej strane sú clá pre Európu rovnaké ako pre Japonsko, ale nižšie ako pre Južnú Kóreu, Čínu, Filipíny či Indonéziu, čo dáva Európanom výhodu.
Dotlačení k riešeniu
Analytikov však trápi najmä to, že dohoda medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta prišla na svet pod nátlakom a hrozbou obchodnej vojny. Európa sa tak opäť dostala do roly vazala USA, z ktorej sa usilovne škriabala od druhej svetovej vojny. Už zasa musí byť spokojná s tým, čo jej vo Washingtone dovolia. Časy rešpektu a vzájomnej výhodnosti obchodného partnerstva sú zjavne preč, nastali časy bezohľadného vydobýjania si svojich záujmov.
Z hľadiska Európy pritom bola v hre aj ďalšia karta – bezpečnostná. Od nástupu Donalda Trumpa k moci sa USA stavajú veľmi rezervovane k svojej dlhoročnej úlohe vojenského ochrancu Európy a západnej demokracie. Ak by prišlo ešte aj k obchodnej vojne, Američania by zrejme úplne ustúpili od transatlantického partnerstva a Európa by pre svoje slabé vojenské kapacity bola existenčne ohrozená.
Žiaľ, v novom svetovom poriadku bude stále viac cítiť právo silnejšieho, nie silu faktov, čísel a argumentov. V USA málokoho zaujíma, že clá na európske tovary v realite zaplatia americkí zákazníci. Zvýši sa tým inflácia, pozdrží znižovanie úrokových sadzieb, po ktorých Trump tak volá, a v konečnom dôsledku zabrzdí americký ekonomický rast.
V čase silných slov, pästí a vydierania horibilnými clami, či zatvorením hraníc sa však už slová ekonómov neberú vážne, vnímajú sa len politicky. Smutné je, že ľudia sa majú už tak dobre, že ich ekonomické dopady krokov ich obľúbených politikov vôbec nezaujímajú.
