Hodnotu mostov si v bežnom živote neuvedomujeme. Berieme ako samozrejmosť, že cez ne prejdeme z jedného brehu rieky na druhý či ponad rušnú diaľnicu.
Kým sa nezačali stavať, museli sa ľudia cez rieky a potoky brodiť alebo ich obchádzať. Ich význam si uvedomíme až vtedy, keď sa most, ktorý často používame, uzavrie. Naruší to náš svet.
Prudké zhoršenie
Najstarší most, ktorý stojí dodnes, je Arkadiko v Grécku, má zhruba tritisíc rokov. V modernej dobe sú mosty časťou a pýchou infraštruktúr, sú veľmi závislé od kvalitnej údržby a včasných opráv. Zanedbanie vedie k obmedzeniam dopravy a hospodárskym škodám. Obchádzky sú často v desiatkach kilometrov.
Väčšina mostov v Česku a na Slovensku sa budovala pred 60 až 70, ale aj viac rokmi. Ich životnosť je zvyčajne sto rokov. Stav mostných objektov sa však vysokou intenzitou dopravy rýchlo zhoršuje. Pri zanedbaní údržby a opráv sa dostávajú až do havarijnej situácie.
Na Slovensku je stav mnohých mostov už veľmi zlý a každý rok sa prudko zhoršuje. Podľa správy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) bolo takmer 40 percent mostov v správe samosprávnych krajov v roku 2024 v troch najhorších zo siedmich stupňov stavebno-technického stavu.
V Košickom a Trnavskom kraji bolo v zlom stave dokonca až takmer 60 percent mostov. Iba Žilinský kraj má v najhorších kategóriách „len“ 21 percent mostov.
Situácia sa na Slovensku zhoršuje dlhodobo, upozorňuje NKÚ. Kým v roku 2017 bolo v najhorších stupňoch iba 12 percent župných mostov, v roku 2020 sa ich počet zvýšil na 22 percent a do roku 2024 na spomínaných takmer 40 percent.
V prípade „štátnych mostov“ na diaľniciach a cestách prvej triedy, ktoré spravuje štát, je situácia ešte horšia. Nevyhovujúca je takmer polovica z nich. Od roku 2021 do roku 2024 sa podľa NKÚ podiel zlých mostov zvýšil zo zhruba 34 na takmer 48 percent. Ročne sa v tom období zrekonštruovalo v priemere 17 mostov ročne, výrazne viac oproti rokom 2017 až 2020, keď ich bolo len 11.
Padajúce mosty
Posledné roky ukázali, že hrozba kolapsu nie je len planým poplachom. Niektoré z mostov sa dostali do takého stavu, že naozaj spadli. Tento rok sa napríklad zrútila do rieky časť mostnej konštrukcie na ceste tretej triedy v Opatovciach nad Nitrou pri Prievidzi.
„O probléme hovoríme 15 rokov. Stále poukazujeme na riziká mosta. On už dožíva a aj dožil,“ zdôraznila starostka obce Dana Melišková pre TASR. Nedávno spadla aj časť cestného mosta nad železničnou traťou pri Kútoch, podobne ako vlani pri Poprade.
Na Orave sa dokonca mosty zrútili úplne. V marci 2020 spadol do rieky Oravica most v Trstenej, o tri roky neskôr ďalší pri Tvrdošíne. V oboch prípadoch sa pripravovala rekonštrukcia, projektovanie a vybavovanie povolení však trvalo roky a mosty medzičasom skolabovali. Ani v jednom zo spomínaných prípadov sa našťastie nik nezranil ani nezomrel.
V Českej republike je z roku 2008 známy pád mosta pri mestečku Studénka v Moravskosliezskom kraji na železničnú trať, po ktorej práve prechádzal rýchlik z Krakova do Prahy. Výsledkom bolo osem mŕtvych a 90 zranených.
Kolaps Trojskej lávky ponad Vltavu v Prahe v roku 2017 si vyžiadal štyroch zranených. Vo svete sú známe prípady zrútenia mostov v nemeckých Drážďanoch alebo talianskom Janove.
Postupná obnova
V Českej republike je stav mostov výrazne lepší. Podľa portálu Stavebniserver.com bola v roku 2023 spomedzi „štátnych mostov“ na diaľniciach a cestách 1. triedy v zlom až havarijnom stave desatina, pri krajských cestách druhej a tretej triedy to bolo 22 percent. Na Slovensku sa na túto úroveň dostal iba jediný, už spomínaný Žilinský kraj.
Dôvodom zlepšujúceho sa stavu v ČR je najmä to, že kraje dostali na údržbu a opravy ciest mimoriadne finančné príspevky za niekoľko miliárd českých korún (desiatok až stoviek miliónov eur) zo Štátneho fondu dopravnej infraštruktúry. Stratégiou sú postupné pravidelné rekonštrukcie, ktoré zabezpečujú, aby sa mosty udržiavali v dobrom stave.
Stredočeský kraj napríklad vo februári zaradil do Zásobníka investičných akcií 53 projektov mostov v celom regióne za 1,2 miliardy korún (50 mil. eur), informuje portál Kurzy.cz. Umožňuje mu to spustiť prípravné práce, napríklad hľadanie projektantov. Obnova sa potom uskutoční podľa prísunu financií, pravdepodobne v rokoch 2027 až 2028.
Na Slovensku štát prišiel s nárazovým projektom rekonštrukcie 575 mostov na cestách prvej triedy. Plánuje ju na roky 2028 až 2032, a to cez PPP projekt (verejno-súkromné partnerstvo).
Mosty ostanú v majetku štátu, koncesionár by však rekonštrukcie naprojektoval, mosty zrekonštruoval a prevádzkoval ich nasledujúcich 30 rokov. Štát by mu za dostupnosť platil 86,3 milióna eur ročne, celkové splátky by sa vyšplhali na 2,7 miliardy eur.
Elán alebo nepoctivosť?
Minister dopravy Jozef Ráž tvrdí, že ak rekonštrukcie pôjdu súčasným tempom, do konca roka 2040 by na cestách prvej triedy museli zatvoriť každý piaty most. Naopak, podľa Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) Ministerstva financií SR dostupné analýzy nepotvrdzujú, že PPP je najvýhodnejším riešením.
ÚHP naznačuje, že štúdia ministerstva dopravy, z ktorej výhodnosť PPP vyplýva, nie je napísaná úplne poctivo. Uvádza, že ak by rovnaké mosty obnovoval štát z rozpočtu a nie cez PPP, náklady by boli takmer o miliardu nižšie (1,6 miliardy eur), no rekonštrukcie by trvali o šesť rokov dlhšie.
„Čo najrýchlejšia rekonštrukcia však nemusí byť nutne najlepšia, súčasná oprava príliš veľkého počtu mostov môže viesť k dopravnému kolapsu,“ píše ÚΗP. Štúdia tiež mylne vychádza z toho, že štát opravuje mosty po jednom, kým koncesionár to urobí v balíkoch.
„Slovenská správa ciest aj dnes bežne opravuje susedné mosty naraz v rámci ucelených úsekov ciest, preto nie je jasné, z akého dôvodu by PPP model mal byť výhodou,“ uvádza sa v analýze.
Navrhovaný PPP projekt by navyše vyriešil len približne tretinu z mostov, ktoré štátni cestári prevádzkujú. Tie v najhoršom stave paradoxne do balíka nezaradili, takže by ich Slovenská správa ciest musela aj tak rekonštruovať sama a štvornásobne zrýchliť tempo rekonštrukcií, aby sa situácia nezhoršovala.
Riešenie alebo populizmus?
Na Slovensku sú veľkým problémom aj nekonečné termíny povoľovania stavieb, čo obnovu roky zdržuje. Štát výrazne nepohol s úpravou stavebných zákonov tak, aby konania nebrzdili pseudoaktivisti.
Veľký PPP projekt preto budí pochybnosti, či vláde Smeru nejde len o populistické pridelenie a predvolebné marketingové využitie obrovskej zákazky, ktorú však budú manažovať a platiť až ďalšie vlády.
V skutočnosti by stačilo, aby štátna firma dokázala lepšie riadiť vlastnú údržbu a plánovanie, aby sa stav mostov nezhoršoval a neohrozoval dopravu a životy. Stačí sa pozrieť za západnú alebo severnú hranicu Slovenska.
