Dotovanie cien energií je pre štát nielen finančne nákladné, ale deformuje trh a správanie spotrebiteľov. Aj preto sa menej investuje do obnoviteľných zdrojov energie, úsporných opatrení alebo inovatívnych technológií.
Majiteľovi domu s elektrickým vykurovaním a ohrevom vody by sa napríklad investícia do solárnych panelov a batérií pri súčasných cenách elektriny vrátila asi o 20 rokov. Ide o pomerne vysokú sumu zhruba desaťtisíc eur, ktorú bežná domácnosť zvyčajne nemá k dispozícii.
Červená zelenej na Slovensku
Fotovoltické panely na Slovensku sa na rodinné domy dnes montujú najmä vďaka dotáciám z eurofondov, podobne ako tepelné čerpadlá alebo batériové systémy. Schéma „Zelená domácnostiam“ má však obrovské meškanie. Po nástupe Ficovej vlády ministerstvo hospodárstva totiž zastavilo vyplácanie schválených projektov a začalo ich opätovne preverovať.
Mnohé domácnosti tak dlhé mesiace čakali na vrátenie peňazí za montáž panelov, firmy zas na platby od domácností. Celé odvetvie dodávok a montáže obnoviteľných zdrojov sa na dlhý čas ochromilo. Ďalšou brzdou jeho rozvoja sú distribučné elektrárenské spoločnosti, ktoré malé solárne elektrárne často odmietajú pripájať do siete alebo to zdržujú dlhé mesiace. Dôvodom je zrejme obava zo zníženia dodávok elektriny, teda reálneho zníženia podielu na trhu.
Spotrebitelia sa tak do úsporných riešení nehrnú. Naopak, tí bohatší často mrhajú energiami na vykurovanie domácich bazénov, sáun, víriviek a iných hltačov energie.
Väčšina domov nie je zateplená
Slovensko dáva prednosť dotáciám na spotrebu energie pred zatepľovaním. Pritom podľa riaditeľky platformy „Budovy pre budúcnosť“ Kataríny Nikodemovej až dve tretiny rodinných domov na Slovensku nie sú kompletne zateplené, takže spotrebujú neúmerné množstvo energie.
Vyššia podpora obnovy domov a budov miesto neefektívneho dotovania spotreby pre všetkých by nielenže ušetrila verejné prostriedky, ale znížila by aj náklady domácnostiam na veľa rokov. Dotácie k cenám energií by mal štát poskytovať iba tým, čo to naozaj potrebujú, a nie všetkým ako v súčasnosti.
„Jednorazové investície do úsporných opatrení, napríklad na zateplenie strechy, výmenu okien alebo komplexnú obnovu domov, môžu zabezpečiť zníženie nákladov na energie až o 60 percent,“ hovorí Nikodemová. A také jednoduché opatrenie ako výmena starého plynového kotla za oveľa efektívnejší kondenzačný by podľa Slovenského plynárenského a naftového zväzu znížilo spotrebu plynu v rodinnom dome o štvrtinu.
Komplikácie a meškanie
Plynári už pred troma rokmi vyzývali vládu, aby namiesto dotovania cien podporila radšej výmenu plynových kotlov, avšak neúspešne. Nakoniec dotáciu začal ponúkať najväčší dodávateľ plynu – pološtátna firma SPP – distribúcia. Dotácia však dosahuje zvyčajne iba desatinu ceny kotla, pri najdrahších modeloch o niečo viac. Firma poskytuje dotáciu pre domácnosti aj pre malé firmy.
Úspory energie podporuje aj viacero eurofondových projektov na modernizáciu verejných budov, rekonštrukciu teplární, potrubí a regulačných staníc alebo budovanie fotovoltických elektrární a batériových systémov. Štátny fond rozvoja bývania zas roky podporuje výhodnými úvermi zatepľovanie a výmenu okien či armatúr bytových domov.
Projekt dotácií na zateplenie a energetické úspory rodinných domov z Plánu obnovy s názvom „Obnov dom sa rozbehol“ v roku 2023. Zatiaľ v ňom schválili zhruba 20-tisíc žiadostí, schéma je však zdĺhavá a mešká. Na Slovensku sú pritom dve tretiny z približne milióna rodinných domov staršie ako 40 rokov, obnovu teda potrebuje viac ako pol milióna domov.
Česká nová zelená
Aj v Českej republike sa rozbehlo niekoľko dotačných programov Ministerstva průmyslu a obchodu. Program Nová zelená úsporám sa zameriava na rodinné a bytové domy. Podporujú sa čiastočné i komplexné renovácie, výstavba či kúpa nového rodinného domu s veľmi nízkou energetickou náročnosťou, šetrné spôsoby kúrenia, tepelné čerpadlá, spätné získavanie tepla z odpadovej vody, inštalácia obnoviteľných zdrojov energie a systémov rekuperácie.
Príspevok možno čerpať dokonca aj na efektívne využitie dažďovej vody, výstavbu zelených striech a tieniacu techniku či na nabíjačku elektromobilov. Program poskytuje dotácie na výmenu kotlov na uhlie, biomasu, oleje za modernejší kotol na biomasu alebo tepelné čerpadlo. Rovnako aj výmenu plynového a elektrického kúrenia za tepelné čerpadlo. Prepláca sa až 50 % celkových nákladov.
Dom po babičke
Súčasťou programu je aj schéma „Oprav dům po babičce“ na renováciu starých domov s cieľom znížiť energetické výdavky. V tejto schéme môže žiadateľ získať dotáciu až milión českých korún (40-tisíc eur) a ponúka aj zálohové financovanie. Platby vopred získajú aj nízkopríjmové domácnosti vo verzii „Nová zelená úsporám light“. Cieľom je pomôcť rodinám, ktoré nemajú našetrené financie na investície do bývania. Program „Panel“ zas ponúka zvýhodnené úvery na investície spoločenstvám obyvateľov bytových domov.
V Českej republike sa kladie dôraz aj na ďalšie spôsoby znižovania výdavkov na energie, ako hromadný nákup elektriny a plynu za nižšie ceny pre spoločenstvá odberateľov alebo ostrovné riešenia, kde napríklad jednotlivé domácnosti spoločne využívajú elektrinu vyrobenú fotovoltickými zdrojmi alebo uchovanú v batériách.
Investície miesto populizmu
Energetické úspory by sa však dali dosiahnuť aj niektorými administratívnymi opatreniami, ako zníženie noriem pre teplotu vykurovania vo verejných budovách, bytoch, zníženie teploty teplej vody z centrálnych zdrojov tepla a podobne. Výrazne by sa tým znížili straty pri distribúcii. V lete by pomohli znížiť spotrebu elektriny v klimatizáciách opatrenia na zlepšenie tienenia a ochrany pred teplom.
Cestou preto nie je populistické dotovanie cien energií pre domácnosti, ale premyslené investovanie do racionalizácie spotreby a úspor. Opatrenia by mali byť jednoduché, prepojené a administratívne nenáročné, aby neodrádzali záujemcov. Dôležitý je aj sociálny akcent pri ľuďoch zasiahnutých energetickou chudobou, ktorí bývajú náchylní nezodpovedne znečisťovať ovzdušie spaľovaním odpadu.
