Investovať svoje peniaze a tešiť sa z toho, ako zarábajú, je snom každého finančne zodpovedného človeka. Dávno sa minuli časy, keď jedinou možnosťou bola vkladná knižka. Banky aj dnes ponúkajú termínované vklady, ich úročenie však klienta príliš nepoteší. Tí podnikavejší sa teda obzerajú po výnosnejších možnostiach.
České banky v súčasnosti pri viazanosti do jedného roka ponúkajú úrok 3 až 3,5 percenta ročne. Internet je pritom plný investičných ponúk, ktoré sľubujú zhodnotenie aj okolo desiatich percent. Málokto si však uvedomuje, že nielen výnos, ale aj riziko je tu oveľa vyššie.
Spoločný byt
V Českej republike sa v posledných dňoch prevalila kauza investičnej platformy Investown s developerkou Evou Minářovou. Na výstavbu dvoch bytových projektov si Minářová cez Investown požičala desiatky miliónov českých korún. Projekty však uviazli.
Na projekt výstavby bytových domov Letohrad pri mestečku Ústí nad Orlicí vo Východných Čechách súd dokonca vyhlásil konkurz. Investown rozbehol v roku 2019 startupista Alan Pock Vyšín s podporou Českej sporiteľne.
Záujemcom ponúka investovanie do nehnuteľností formou crowdfundingu. Vlastne sa po malých sumách poskladajú na vlastný kapitál, ktorý je potrebný na získanie hypotéky na byt. Ten Investown po kúpe prenajme. Z nájomného spláca hypotéku a zvyšný výnos delí medzi investorov podľa výšky vkladu.
Na svojej stránke Investown ponúka možnosť vložiť aj nízku sumu – už od 500 korún (zhruba 20 eur) – a láka na „priemerný výnos za predchádzajúci štvrťrok až deväť percent ročne“. Podľa vlastných údajov už takto financoval 500 projektov a má celkovo 135-tisíc používateľov. Na výnosoch im vraj vyplatil už 1,3 miliardy korún (50 miliónov eur).
Pock Vyšín vysvetľuje, že mnohí by radi investovali do nehnuteľností, ale buď nemajú na kúpu bytu dosť peňazí, alebo sa oň nechcú starať. Investown im preto ponúka možnosť vložiť toľko peňazí, koľko majú, a preberie za nich starosti s vybavením hypotéky, nájdením nájomníka a so starostlivosťou o byt.
Zisky zamrzli
Keďže vklad investorov je zaručený nehnuteľnosťou, logicky by oň nemali prísť. Práve spor s developerkou Minářovou však ukazuje, že pri crowdfundingu nie je nič zaručené. Investor vkladá peniaze do podnikania niekoho iného a podieľa sa tak aj na riziku problémov.
V tomto prípade developerka podľa Hospodárskych novín obviňuje Investown, že jej neposlal sľúbených deväť miliónov korún, takže nemohla pokračovať v projekte a byty dokončiť. Ten, naopak, argumentuje, že do projektu vložil už 31 miliónov korún, a keďže developerka nesplácala načas, nemohol uvoľniť ďalšiu platbu.
Investown si svoje nároky bude uplatňovať v insolvenčnom konaní. Nie je však isté, kedy a koľko z požičanej sumy vymôže späť. Prejaví sa to aj na výnosoch vkladateľov. V médiách sa ich sťažnosti množia.
Dôchodkyňa Miluše Pohlová napríklad pre Hospodárske noviny prezradila, že výnosy často meškajú. Z desiatich projektov, do ktorých vložila peniaze, platia načas iba štyri. Jedným z meškajúcich je aj spomenutý Letohrad, z ktorého zatiaľ nedostala nič. Celkovo by jej v podieloch na nájomnom malo mesačne chodiť okolo 1 800 korún, dostáva však maximálne 400.
Smutná história
Nejde však o jediné rizikové investovanie, ktoré môže zhltnúť úspory. Ďalšou možnosťou sú firemné dlhopisy. Najmä finančné spoločnosti cez ne ponúkajú ľuďom možnosť podieľať sa na ich podnikaní, pričom však investori prijímajú aj riziko neúspechu.
Pri kúpe firemného dlhopisu alebo zmenky investor požičia firme peniaze za dohodnutý úrok. Ten býva lákavejší ako v banke – väčšinou päť, šesť alebo aj desať percent. Je však veľmi dôležité preveriť si solventnosť tejto firmy a najmä rizikovosť podnikania.
Známym príkladom skupiny, ktorá skrachovala a svojim veriteľom zrejme vráti iba malú časť investovaných peňazí, je v posledných rokoch spoločnosť Arca. Od zhruba sedemtisíc investorov v Česku a na Slovensku vyzbierala jednu miliardu eur (25 miliárd českých korún). Odhaduje sa, že z tohto vkladu dostanú späť najviac desatinu.
V minulosti v Českej republike už skrachovalo niekoľko firiem. Najmä developeri ako Premiant City Group, MI Estate alebo pôvodne slovenská firma Helske, ktorá plánovala stavať domovy pre seniorov v Nemecku. Zlyhali aj dlhopisy EMTC či Fair Credit, v posledných mesiacoch aj Geen Holding, RSBC, Solek či YD Capital.
Drahé poučenie
Na Slovensku sú známe najmä prípady z konca 90. rokov minulého storočia, keď skrachovali investičné spoločnosti Horizont a BMG Invest, Drukos, Sun či AGW. Len Horizont a BMG Invest spreneverili približne dve miliardy eur vkladov zhruba 170-tisíc Slovákov.
V poslednom roku rezonovala najmä kauza investičnej firmy Proxenta, ktorá mešká s výplatou úrokov a istín svojich dlhopisov. Dôvodom je ochladenie realitného trhu, na ktorom firma podniká, čím vznikli aj jej ťažkosti so splácaním vysokých úrokov z dlhopisov.
Investori by mali byť opatrní pri vkladaní peňazí do projektov, ktoré sa len rozbiehajú a neexistuje záruka ich dokončenia. Kúpa dlhopisov alebo zmeniek je vždy rizikové podnikanie, kde nemožno počítať s ochranou národných bánk ani fondov na ochranu vkladov. Podnikateľ si musí byť vedomý, že takéto investovanie môže priniesť aj stratu – nielen vytúženého zisku, ale aj samotného vkladu.
