Hormuzský prieliv medzi Perzským zálivom a Arabským morom sa po víkendových úderoch Spojených štátov a Izraela na Irán stal jedným z najcitlivejších bodov globálnej ekonomiky. Podľa agentúry ČTK s odvolaním sa na agentúry Bloomberg a Reuters sa lodná doprava týmto koridorom z veľkej časti zastavila.
Iránske médiá hovoria o jeho „praktickom uzavretí“. Teherán síce formálne blokádu nevyhlásil, no tankery zachytili rádiové výzvy, ktoré ich od tranzitu odrádzali. Viaceré plavidlá sa tak otočili späť alebo podľa agentúry Reuters čakajú mimo úžiny.
Ropná cesta
Význam Hormuzu je pritom podľa amerického Úradu pre energetické informácie zásadný. Úžina medzi Iránom a Ománom je na najužšom mieste široká iba 33 kilometrov, pre veľké námorné lode je však použiteľných najviac desať kilometrov, je preto vojensky ľahko kontrolovateľná.
Pri bežnej prevádzke prielivom prechádza približne 20 percent celosvetovej ťažby ropy a viac než 30 percent ropy prepravovanej po mori. Zároveň tadiaľ prechádza približne tretina svetového obchodu so skvapalneným zemným plynom (LNG).
V roku 2024 bol denný objem tranzitu 19 až 21 miliónov barelov ropy (1 barel ＝ 159 l), z čoho vyše 80 percent smerovalo do Ázie, najmä do Číny, Indie, Japonska a Južnej Kórey. Dlhodobé uzavretie úžiny by znamenalo šok bez historickej paralely, keďže ide o najdôležitejší energetický „úzky bod“ planéty.
Analytička Helima Croftová zo spoločnosti RBC Capital Markets pre agentúru Reuters upozornila, že pokračujúca eskalácia môže vytlačiť cenu ropy až nad sto dolárov za barel, pričom v súčasnosti sa ceny pohybujú okolo 70 až 80 dolárov za barel. Podľa nej bude rozhodujúce, či Islamské revolučné gardy pod tlakom leteckých úderov ustúpia alebo budú odolávať.
Energetickí analytici spoločnosti Kpler odhadujú, že aj krátkodobé uzavretie Hormuzského prielivu by mohlo vystreliť cenu ropy nad 120 dolárov za barel.
Zásadná je aj otázka náhradných trás. Podľa odborníka Filipa Sommera z pražskej CEVRO Univerzity síce existujú alternatívne ropovody, napríklad saudskoarabský ropovod smerujúci z východu na západ k Červenému moru alebo potrubie z pobrežia Perzského zálivu do prístavu Fudžajra v Spojených arabských emirátoch, z ktorého sa dá plávať mimo Hormuzskej úžiny.
Tieto kapacity však nedokážu nahradiť plný objem námornej dopravy cez prieplav. Pri LNG navyše neexistuje žiadna alternatíva, keďže katarský plyn musí na ceste do Ázie aj Európy prejsť cez úžinu.
Poškodí to aj Irán
Blokáda by však nezasiahla len okolitý svet. Dlhodobé uzavretie Hormuzu by tvrdo poškodilo aj samotný Irán, ktorý je už roky oslabený medzinárodnými sankciami, infláciou a hospodárskou stagnáciou. Export ropy je kľúčovým zdrojom príjmov režimu a jeho prerušenie by zasiahlo štátny rozpočet aj sociálnu stabilitu. Ekonomická kríza a rast cien patrili medzi hlavné faktory, ktoré vyvolali poslednú vlnu masových protestov v krajine.
Na širší geopolitický rozmer upozorňuje analytička Ella Rosenbergová z think tanku Jerusalem Center for Security and Foreign Affairs. Podľa nej je prieplav „ekonomickou zbraňou posledného dňa“, ktorú môže Teherán použiť ako nástroj nátlaku voči zahraničiu.
Rosenbergová upozorňuje, že ide o mimoriadne riskantnú kartu. Uzavretie by nezasiahlo len západné ekonomiky, ale aj ázijských partnerov Iránu, predovšetkým Čínu, ktorá je hlavným odberateľom iránskej ropy. Takýto krok by mohol Peking prinútiť opustiť opatrnú neutralitu a vyvinúť na Teherán výrazný hospodársky tlak.
Zároveň by štáty Perzského zálivu čelili existenčnému ohrozeniu svojich príjmov, čo by ich ešte viac posunulo k bezpečnostnej koordinácii so Spojenými štátmi a ich spojencami. Rosenbergová upozorňuje, že napätie v prielive zvýrazňuje potrebu regionálneho obranného zoskupenia, a potvrdzuje, že Izrael sa v tejto dynamike profiluje ako významný prvok schopný čeliť iránskemu vydieraniu.
Hormuzská úžina teda nie je len regionálnym problémom, keďže sa cez ňu presúva veľká časť svetového obchodu s ropou, plynom a inými komoditami. Každé obmedzenie tranzitu znamená tlak na ceny, logistiku, poisťovne aj finančné trhy. Súčasná kríza ukazuje, že stabilita globálnej ekonomiky môže stáť na niekoľkých kilometroch vody medzi Iránom a Ománom.
Drahá ropa a nedostatok
Svetové burzy hneď po rannom otvorení obchodovania prudko zareagovali na víkendové bojové akcie na Blízkom východe. Výrazne narástli ceny ropy, pričom severomorský Brent sa z predvíkendovej úrovne niečo nad 70 amerických dolárov za barel vyšplhal až na 80 dolárov. Neskôr sa cena o niečo znížila, poobede však opäť atakovala 80-dolárovú hranicu. Arabská ropa Murban sa drží nad 80 dolármi. Nárast cien je však zatiaľ pod desiatimi percentami, výrazne nižší, ako očakávali analytici.
Stúpla aj cena skvapalneného zemného plynu. Potom ako spoločnosť QatarEnergy ohlásila zastavenie skvapalňovania po zásahu svojej prevádzky iránskym dronom, cena na európskych burzách sa zvýšila zhruba o polovicu až na 47 eur za jednu megawatthodinu.
Európa je od dovozu tankermi najmä z Kataru závislá, pretože obmedzila dodávky plynovodmi z Ruska. Jej zásobníky sú po zime takmer prázdne, dlhšie zastavenie dodávok by európskemu priemyslu spôsobilo problémy. Z ostatných komodít zareagovalo silnejším rastom iba kakao.
Akciové burzy, naopak, zaznamenali prepad. Najviac to v Európe pocítil nemecký index DAX, keď včera okolo obeda strácal vyše 600 bodov (vyše 2,3 percenta). Neskôr sa jeho pokles zmiernil. Spolu s britským a japonským akciovým indexom priebežne strácali vo večerných hodinách nášho času niečo vyše jedného percenta, čínsky Hang Seng až vyše 2 percentá. Zo situácie sa tešil len nórsky akciový trh, kde obchodujú ropné a plynárenské koncerny, ktoré z nej môžu vyťažiť.
Dosah na každodenný život Európana môže byť zatiaľ v cenách pohonných hmôt, ten však pri doterajšom zdražení ropy nebude citeľný – najviac 5 centov na liter. Ak by však bol Hormuzský prieliv zablokovaný niekoľko týždňov a rafinérie by pocítili nedostatok ropy, ceny by sa mohli dostať nad sto dolárov za barel a pohonné hmoty na čerpacích staniciach na dve eurá za liter.
Podobne by sa prejavil aj dlhodobý nedostatok zemného plynu v Európe s nárastom nad úrovne, ktoré si pamätáme po začiatku ruskej agresie na Ukrajine. Vtedy plyn zdražel viac ako dvojnásobne. To by dodávateľov prinútilo nakupovať oveľa drahšie ako túto zimu a zdražovať aj plyn na kúrenie obyvateľov. Takýto vývoj by ťažko zasiahol celú globálnu ekonomiku, pretože z ropy a plynu sa vyrábajú kľúčové tovary – od plastov až po hnojivá –, ktoré sa používajú denne.
Nedostatok bežných surovín by zdvihol ich ceny a priniesol zdražovanie, infláciu, nezamestnanosť a pokles životnej úrovne po celom svete. Záujmom vyspelých krajín je teda ukončiť krízu v Perzskom zálive do niekoľkých týždňov a uvoľniť Hormuzský prieliv – tepnu svetovej ekonomiky –, aby ňou prúdili suroviny tak ako doteraz.
