Kyiv je dnes fakticky frontovým mestom a jeho obyvatelia prežívajú zimu bez tepla v dôsledku systematických ruských útokov na energetickú infraštruktúru. „Ľudia doslova mrznú vo svojich príbytkoch,“ hovorí veľvyslankyňa Európskej únie na Ukrajine Katarína Mathernová pre Téma.21.
Pripomína, že po zničení jednej z kľúčových tepelných elektrární prišlo o teplo vo svojich domovoch asi 350-tisíc obyvateľov metropoly až do konca sezóny. Zároveň upozorňuje na paradox – napriek rozsahu humanitárnej situácie sa o nej v tieni udalostí vo svete vie žalostne málo: „Je smutné, že o tejto ľudskej katastrofe sa takmer nikde nepíše.“
Moskva naťahuje čas
Podľa nej nejde o náhodu, ale o dôsledok stratégie Moskvy. Rusko podľa diplomatky pôvodom zo Slovenska vedome kombinuje vojenský tlak s informačnými operáciami a diplomatickými manévrami. Rokovania vníma veľká časť ukrajinskej spoločnosti skôr ako taktiku zdržiavania než ako cestu k mieru.
„Vidíme ich ako naťahovanie času zo strany Rusov. Ten čas využívajú na teror voči civilnému obyvateľstvu,“ konštatuje. Bez silnejšieho medzinárodného tlaku podľa nej nemožno očakávať skutočné prímerie, ani reálnu snahu ukončiť vojnu.
Šéfka diplomatickej misie EÚ na Ukrajine zároveň opisuje psychologický rozmer konfliktu. Ruská propaganda podľa nej cieli súčasne na domáce aj zahraničné publikum a je mimoriadne účinná. „Dezinformačné naratívy robia tak šikovne, že často zaznievajú aj z úst západných politikov či komentátorov,“ upozorňuje.
Hybridná vojna, ktorú Moskva vedie tak podľa nej neprebieha len na bojisku, ale aj v mediálnom a politickom priestore Európy. Niektoré krajiny sú voči nej odolnejšie, iné zraniteľnejšie.
Druhý Mníchov?
Jej slová zapadajú do širšieho obrazu, ktorý načrtol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyy na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Podľa správy agentúry ČTK varoval, že Vladimir Putin dúfa v zopakovanie scenára Mníchova 1938, keď mocnosti ustúpili Hitlerovi a ten následne rozbil Československo.
Ruský líder je podľa Zelenského „otrokom vojny“ a Rusko platí za každý dobytý kilometer štvorcový cenu približne 156 vojakov. Ukrajinský prezident zdôraznil, že Moskva nesmie dostať nádej, že jej invázia prejde bez následkov. Vyzval na pevné bezpečnostné záruky pre Kyiv ešte pred podpisom akejkoľvek dohody.
Zelenskyy zároveň na konferencii v Bavorsku upozornil, že len počas januára podniklo Rusko približne šesťtisíc dronových útokov. Prakticky neexistuje elektráreň na Ukrajine, ktorú by ruské údery nezasiahli. Kritizoval aj Irán za dodávky dronov Šáhid a niektorých európskych politikov za brzdenie pomoci Kyivu.
V rovnakom duchu sa nesie aj hodnotenie situácie priamo z ukrajinskej metropoly. Mathernová opisuje Kyiv ako mesto vyčerpané takmer štyri roky trvajúcou vojnou, kde rastie únava aj napätie, no zároveň pretrváva odhodlanie brániť krajinu.
Osobný útok ako súčasť nátlaku
Diplomatka pripomína, že osobné útoky zo strany ruskej diplomacie – vrátane nedávnych verbálnych výpadov hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí na jej adresu – treba vnímať ako súčasť širšieho nátlakového arzenálu.
„Je to osobný útok, zastrašovanie aj snaha umlčať nepríjemný hlas,“ hovorí. Takáto taktika podľa nej slúži nielen na diskreditáciu kritikov, ale aj na odradenie ďalších, najmä žien vo verejných funkciách, od otvoreného vystupovania.
Svedectvo z Kyiva a varovania z Mníchova sa navzájom dopĺňajú – vojna na Ukrajine sa nemení na zamrznutý konflikt, ale na dlhodobú konfrontáciu, v ktorej sa Rusko snaží oslabiť protivníka kombináciou vojenskej sily, psychologického tlaku a informačných operácií.
Realita frontového mesta tak nie je len regionálnym problémom, ale testom odolnosti Európy a jej schopnosti reagovať skôr, než sa história začne opakovať.
Poznámka redakcie: V článku sme použili tvary Kyiv a Zelenskyy, ktoré vychádzajú z ukrajinčiny, používajú sa aj v angličtine a v diplomatickej komunikácii. Respondentka si vyhradila použitie takýchto tvarov.
