V Spojenom kráľovstve vo štvrtok odstúpil minister obrany John Healey. Podľa neho vláda nie je ochotná financovať armádu v rozsahu, ktorý si vyžaduje meniace sa bezpečnostné prostredie. V tom istom čase náčelník nemeckej armády Christian Freuding vyhlásil, že Európa sa musí pripraviť na možný ruský útok a „musí byť pripravená bojovať“. Po desaťročiach mieru si Európa len pomaly začína uvedomovať, že bezpečnosť nie je samozrejmosťou, ale prioritou, na ktorú treba peniaze.
Rezignácia britského ministra obrany nebola výsledkom politickej aféry. Healey odišiel preto, že dospel k záveru, že vláda podceňuje rozsah hrozieb, ktorým krajina čelí. Vo svojom otvorenom liste premiérovi Keirovi Starmerovi podľa agentúry ČTK napísal, že ministerstvo financií „nebolo ochotné vyčleniť prostriedky, ktoré národ potrebuje na obranu krajiny v čase rastúcich hrozieb“. Dodal, že plán, ktorý mu bol predložený, je pre potreby britských ozbrojených síl „úplne nedostatočný“.
Britský premiér jeho kritiku podľa denníka The Wall Street Journal odmietol. Tvrdí, že ide o historicky najväčšie investície do obrany a že rast výdavkov musí byť finančne udržateľný. Na papieri má pravdu. Británia už dnes patrí medzi najväčších prispievateľov do obrany v rámci NATO. Problém je však v tom, že bezpečnostná realita sa mení rýchlejšie než rozpočtové tabuľky.
Varovanie z Nemecka
Na problém ruskej hrozby upozornil aj nemecký generál Christian Freuding. Počas leteckého veľtrhu ILA v Berlíne povedal, že medzi všetkými 32 členskými štátmi NATO existuje zhoda, že Rusko môže do roku 2029 získať schopnosť zaútočiť na členský štát Aliancie. „Nie je to nemecký termín, ale spravodajské hodnotenie NATO,“ povedal podľa bruselského portálu Politico. Dodal, že Moskva môže zaútočiť aj skôr.
Generálov názor nie je ojedinelý. Európske armády už niekoľko rokov upozorňujú na nedostatok munície, pomalé obstarávanie techniky, slabé výrobné kapacity a nedostatočnú pripravenosť na dlhší konflikt. Vojna na Ukrajine ukázala, že moderné vojny nespotrebúvajú stovky, ale tisíce kusov munície denne. Ukázala aj to, že výroba zbraní, rakiet a náhradných dielov sa nedá rozbehnúť zo dňa na deň. Takéto kapacity sa budujú roky.
Práve preto britské a nemecké varovania rozprávajú v skutočnosti ten istý príbeh. Healey predstavuje pohľad politika, ktorý vidí rastúce vojenské požiadavky a nedostatočné zdroje. Freuding zas hodnotí situáciu z pohľadu vojaka, ktorý si uvedomuje reálne schopnosti potenciálneho protivníka. Jeden hovorí o peniazoch. Druhý o čase. Obaja však hovoria o tom istom probléme.
Stratený čas
Po skončení studenej vojny si väčšina Európanov zvykla na pohodlný predpoklad, že garantom ich bezpečnosti budú Spojené štáty. Európske vlády investovali do sociálnych programov, zdravotníctva či zelenej transformácie, zatiaľ čo obrana často ustupovala do úzadia. Výsledkom je situácia, keď mnohé krajiny síce hovoria o strategickej autonómii, no bez americkej vojenskej sily by ju nedokázali zabezpečiť.
Paradoxne, práve vojna na Ukrajine a rastúce napätie vo svete odhalili, že problém je hlbší a nespočíva len vo výške obranných rozpočtov. Európa stratila čas. Desaťročia budovala model, v ktorom sa vojenské hrozby považovali za relikt minulosti. Dnes zisťuje, že zbrojárske fabriky sa nedajú postaviť za niekoľko mesiacov, vojaci sa nedajú vycvičiť za niekoľko týždňov a protivzdušná obrana nevzniká na základe politických deklarácií.
Účet za mier
Riešenie preto nespočíva iba vo zvyšovaní výdavkov na obranu a bezpečnosť. Peniaze sú nevyhnutné, ale samy osebe nestačia. Európa potrebuje rýchlejšie rozhodovanie, menej byrokracie pri obstarávaní, intenzívnejšiu spoluprácu medzi spojencami a predovšetkým dlhodobú stratégiu. Obranný priemysel potrebuje vedieť, čo budú vlády nakupovať o päť či desať rokov. Bez toho nebude investovať do nových výrobných liniek ani do rozširovania kapacít.
Demokratickí lídri musia občanom vysvetliť niečo, čo bolo celé desaťročia nepopulárne: mier nie je zadarmo. Každé euro, ktoré sa dnes neuvoľní na obranu, môže byť zajtra násobne drahšie. Rezignácia britského ministra obrany a varovanie nemeckého generála preto nie sú izolovanými udalosťami. Sú pripomienkou, že Európa stojí pred rozhodnutím, ktoré bude určovať jej budúcnosť na celé desaťročia.
