Iránske úrady dnes oznámili, že počas trvania prímeria otvorili Hormuzský prieplav pre všetku komerčnú lodnú dopravu. Úžina je podľa ministra zahraničných vecí Iránu Abbása Arakčího „vyhlásená za úplne otvorenú“. Podmienkou je podľa jeho slov, že sa bude dodržiavať aj prímerie v Libanone, informuje agentúra Reuters.
Napriek dohodnutému dvojtýždňovému prímeriu vo vojne s USA a Izraelom, ktoré sa skončí budúci utorok, Irán doteraz svoju blokádu Hormuzského prieplavu odmietal uvoľniť. Vyhlásil, že k dohode o voľnej plavbe dôjde až vtedy, keď Izrael prestane útočiť na Libanon. Prímerie v Libanone vstúpilo do platnosti včera večer.
Trump nepovolil
Spojené štáty na rozdiel od Iránu blokádu lodí, ktoré cez Hormuz smerujú z iránskych prístavov alebo do nich, zatiaľ nezrušili. „Námorná blokáda bude ďalej aktívna v plnej sile, až kým nedospejeme k úplnej dohode s Iránom. Celý proces by mal prebehnúť veľmi rýchlo, pretože na väčšine bodov sme už dohodnutí,“ informoval na sieti Truth Social prezident USA Donald Trump.
V Perzskom zálive čakalo na otvorenie prieplavu zhruba 900 lodí, ktoré sa po oznámení o uvoľnení plavby okamžite dali do pohybu smerom k výjazdu na voľné more, cestu však nemôžu bezpečne dokončiť. V slobodnej plavbe im bránia míny, ktoré Iránske revolučné gardy položili v prieplave a podľa informácií v médiách nevedia celkom presne, kde. Irán by mal podľa Trumpa odstrániť míny s pomocou USA.
Úžinou medzitým prešli prvé lode, ktoré zareagovali na garanciu bezpečnosti zo strany Iránu. Medzi nimi aj prvá osobná zaoceánska výletná loď Celestyal Discovery, ktorá sa plaví pod vlajkou Malty a kotvila v Dubaji. Popoludní sa preplavila do ománskych vôd.
Optimizmus na burzách
Obchodníci na burzách reagovali na dobrú správu o uvoľnení prieplavu optimisticky. Ceny ropy sa prudko znížili. Severomorská ropa Brent včera v priebehu obchodovania zlacnela z ranných zhruba 98 amerických dolárov za barel o vyše desať percent pod 87 dolárov. Večer sa však opäť vrátila nad 90-dolárovú hranicu. Ceny akcií naopak prudko vyleteli, keďže obchodníci dúfajú v skoré ukončenie vojny v Perzskom zálive, ktorá vyvoláva hrozbu utlmenia globálneho obchodu.
Hormuzský prieliv je nevyhnutný pri preprave ropy, zemného plynu, ropného plynu, chemikálií, hnojív, parafínu, hliníka a ďalších surovín z Iraku, Saudskej Arábie, Kuvajtu, Kataru, Abú Zabí a ďalších lokalít v Perzskom zálive na svetové trhy. Pri bežnej prevádzke úžinou prechádza až 20 percent celosvetovej prepravy ropy a tretina skvapalneného zemného plynu LNG dopravovaného po mori.
Dodávky z tohto regiónu smerujú najmä do Indie, Číny, Japonska a ďalších priemyselne vyspelých ázijských krajín. Dlhší výpadok zdrojov z Perzského zálivu by priniesol kritický nedostatok surovín po celom svete, ich výrazné zdraženie a ochromenie globálnej ekonomiky.
Ceny ropy, ktoré po začiatku vojny zdraželi zo 60 na miestami aj vyše 100 dolárov, spôsobili výrazné zdraženie pohonných hmôt po celom svete, nedostatok leteckého benzínu, hnojív či ropného plynu LPG a vyššiu infláciu.
Aj v prípade, že sa premávka cez prieliv okamžite obnoví a nebude ju už nič ohrozovať, zásobovanie ropou a plynom sa naplno obnoví až zhruba po dvoch mesiacoch. Dovtedy môže pretrvávať nedostatok ropných produktov a ich vyššie ceny. Môže to ešte viac zvýšiť ceny rôznych priemyselných výrobkov, elektriny, potravín a tým aj celkovú infláciu po celom svete. Na Slovensku či v Česku to môže znamenať vyššie ceny elektriny, zemného plynu a tepla najprv pre firmy a v budúcom roku aj pre obyvateľov.
