Ústavní sudcovia potvrdili, že výhrady kritikov z radov opozície aj občianskeho sektora k zákonu o mimovládnych neziskových organizáciách boli opodstatnené. Zákon označili za protiústavný.
Slovenská verejnosť tak bola prekvapená v jeden deň až dvakrát – ústavní sudcovia totiž rozhodli o dvoch významných zákonoch, ktorými sa súčasná moc usilovala dostať pod kontrolu občianske združenia aj Úrad na ochranu oznamovateľov korupcie (v tomto druhom prípade bola účinnosť zákona zatiaľ iba pozastavená).
Kritika chaotického zákona
Keď v apríli 2025 prijímala koaličná väčšina zákon o neziskovkách, stala sa táto legislatívna norma terčom kritiky nielen od slovenských mimovládnych a občianskych združení, ale aj od šéfky slovenských odborov Moniky Uhlerovej či verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského.
Dokonca aj komisár Rady Európy pre ľudské práva Michael O’Flaherty vyzval poslancov, aby neschvaľovali návrh zákona, ktorým chce vládna koalícia zaviesť významné obmedzenia pre občiansku spoločnosť (koalícia postupne ustúpila od označovania neziskoviek za zahraničných agentov a na poslednú chvíľu aj za lobistov).
Komplikovaný a chaotický bol aj samotný proces schvaľovania zákona, ktorého cieľom podľa predkladateľov bolo „zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych neziskových organizácií, čo predstavuje kľúčový prvok pre posilnenie dôvery verejnosti voči mimovládnym neziskovým organizáciám formou zverejňovania informácií o daroch a darcoch. (…)
Zverejňovanie detailných informácií o príspevkoch, daroch a pôžičkách umožní efektívnejšiu kontrolu a sledovanie toku finančných prostriedkov. Verejnosť aj orgány dozoru budú mať lepší prehľad o tom, ako sa tieto finančné prostriedky využívajú“.
Pôvodne navrhovaný a vládou prijatý zákon však počas rokovania v Národnej rade SR výrazne pozmenili návrhy poslancov Miroslava Čellára (Hlas-SD) a Adama Lučanského (SNS). Richard Glück zo Smeru dokonca predložil posledné návrhy na zmeny počas tretieho čítania (!).
Zákon síce postupne prišiel o najväčšie zvrhlosti, aj tak však ostal zrejme v protiústavnej podobe, aspoň tak to tvrdilo v čase schvaľovania aj občianske združenie Via Iuris (analýzu, prečo považuje tento zákon za protiústavný, nájdete tu.
Výhrady ústavných sudcov
Schválený zákon napadli na Ústavnom súde nielen 32 opoziční poslanci, ale aj ombudsman Róbert Dobrovodský. Ústavný súd v tom čase nepozastavil účinnosť zákona, tak ako to urobil v tieto dni so zákonom o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov.
Podnet poslancov a ombudsmana však prijal na rozhodovanie a pred niekoľkými dňami na neverejnom plenárnom rokovaní rozhodol o jeho protiústavnosti.
Ústavný súd vyslovil rozpor zákona o neziskovkách so slovenskou ústavou aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Podľa tlačovej správy súdu (zverejňujeme jej podstatné časti) „zverejňovanie údajov o prispievateľoch a výške ich príspevkov neprimerane zasahuje do ich práva na súkromie. (…)
Okrem toho je napadnutá právna úprava s ohľadom na deklarovaný cieľ a neistú identifikovateľnosť prispievateľov vnútorne rozporuplná, a preto nevhodná. Napokon má potenciál zasahovať aj do mena a osobnej cti fyzických osôb a dobrej povesti právnických osôb. (…)
Napadnutá právna úprava má odradzujúci účinok vo vzťahu k prispievateľom a ich ochote prispievať na fungovanie občianskych združení a organizácií s medzinárodným prvkom. To môže mať za následok ohrozenie ich fungovania…“
Podľa ústavných sudcov je dôsledkom neoprávneného zaradenia neziskoviek medzi povinné osoby podľa zákona o slobode informácií „neprimeraná administratívna záťaž, ktorá môže viesť aj k šikanóznemu konaniu iných subjektov a následne aj k vážnemu zásahu do samotnej podstaty činností neziskoviek“.
Na základe tejto a ďalšej argumentácie označil Ústavný súd zákon o neziskovkách za protiústavný.
Čo bude ďalej
Kritici zákona, samozrejme, rozhodnutie ústavných sudcov privítali. Napríklad podľa ombudsmana Dobrovodského rozhodnutím Ústavného súdu „bol zastavený pokus o neprimerané štátne zásahy, ktoré podkopávali princíp slobody, znemožňovali participáciu občianskej spoločnosti na verejnom živote a zavádzali neprijateľné ,špicľovanie‘ donorov aj dobrovoľníkov“.
Koaliční poslanci teraz majú šesť mesiacov, aby zákon o neziskovkách, ktorý sa prestane aplikovať, dali do súladu s uznesením Ústavného súdu, inak prestane úplne platiť.
Týmto uznesením však koalícia prišla o páku na neziskovky, najmä tie kritické voči moci, a tak je veľmi otázne, či sa o to vôbec pokúsia.
Obe rozhodnutia ústavných sudcov vyvolávajú nádej, že podobne môže skončiť aj mimoriadne kontroverzná novela Trestného zákona.
Postoj prezidenta Pellegriniho k tejto novele, teda či ju podpíše alebo bude vetovať, ukáže, či ostáva „podržtaškou“ Roberta Fica alebo sa stáva relevantným politickým hráčom.
