Slovenská ekonomika dopláca na zle nastavené ozdravovanie verejných financií vládou Roberta Fica a čoraz viac zaostáva za susedmi. Bývalý tatranský tiger kríva.
Úlovkov v medzinárodnej konkurencii nie je veľa a nové investície roky neprichádzajú. Priemysel prežíva len vďaka minulosti a obáva sa o budúcnosť.
Slovensko sa v posledných mesiacoch pozerá do zrkadla, kde vidí obraz nezodpovednej ekonomickej politiky vlády. Za posledný štvrťrok rástlo hospodárstvo medziročne len o 0,8 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad SR. Za posledných dvanásť mesiacov bol rast vždy pod jedným percentom.
Susedom sa darí
Je to len polovica rastu Maďarska. Česko dokonca zvýšilo hrubý domáci produkt (HDP), teda celkovú produkciu tovarov a služieb v ekonomike, o dve percentá a o poľskom raste o 3,7 percenta či slovinskom o 4,8 percenta môže Slovensko dnes už len snívať.
Pritom krajina ešte pred piatimi rokmi rástla okolo troch percent. No to boli iné časy. Nezvyšovali sa dane a odvody, nezavádzali sa nezmyselné byrokratické povinnosti, aby ich o pol roka bolo treba zrušiť.
Nežmýkali sa podnikatelia, aby potom štát obstarával nemocnice bez tendrov a drahé autá, ktoré by sa dali kúpiť aj za polovicu.
Lenže prišla takzvaná konsolidácia verejných financií. A hoci medzinárodné inštitúcie odporúčajú, aby sa rozpočtové deficity znižovali najmä cez šetrenie vo verejných výdavkoch, súčasná slovenská vláda konsoliduje predovšetkým zvyšovaním daní.
A tak ľudia šetria, šetria aj firmy, zatvárajú sa obchody a služby, podnikatelia sa boja investovať. Ekonomika už rastie iba symbolicky, priemysel sa scvrkáva.
Využiť moment
Európa sa napriek drahej rope a vojnám v okolí pozoruhodne oživuje. Dokonca aj najväčšia európska ekonomika Nemecko svoj rast zrýchľuje. V poslednom štvrťroku si medziročne polepšila o deväť desatín percenta, teda viac ako Slovensko.
Vždy v histórii, keď Nemecko rástlo, ťažili z toho aj jeho dodávatelia, najmä Česko, Poľsko a Slovensko. Tentoraz sme výnimkou. Objednávky a práca prúdia inde, firmy na Slovensku budú rady, ak si udržia doterajšiu výrobu a zamestnanosť.
Na rozdiel od Slovenska českú či poľskú ekonomiku výrazne poháňa domáci dopyt domácností aj firiem. Nákupy spotrebného tovaru, potravín i stavebného materiálu im pomáhajú rozvíjať sa v čase, keď viazne export a dopyt zo zahraničia.
Slovenská vláda si musí uvedomiť, že domácnosti ani podnikateľov nemožno žmýkať donekonečna. Ak nezmení kurz, krajina môže premárniť oživenie, ktoré prichádza z Európy, a namiesto návratu k rastu uviaznuť v pasci stagnácie.
Kravu totiž nestačí iba dojiť, treba ju aj nakŕmiť. Na to sa pri žatevných tlačovkách premiéra akosi pozabudlo.












