Zanedbané budovy nie sú tým najväčším problémom. Atraktivitu vzdelávania znižujú poloprázdne triedy, zlé vybavenie a zastarané metódy.
Na stredné školy na Slovensku dochádza denne vyše dvestotisíc študentov, mnohí z priľahlých obcí väčších miest. O niekoľko mesiacov sa pre viacerých z nich zmení názov školy, do ktorej chodia. Niektorí budú chodiť do tej istej budovy, ďalší pocestujú na iné miesto ako doposiaľ, aj niekoľko kilometrov navyše.
„Čítala som, že naša škola sa má spájať s inou. Možno to bude náročnejšie na dopravu. Ale v zásade mi to neprekáža,“ hovorí Monika zo Svätého Jura pri Bratislave, ktorej syn od septembra nastúpi na strednú školu v hlavnom meste. Tú čaká zlúčenie s ďalšou školou podobného zamerania, vzdialenou 5 kilometrov. Mnohí rodičia súčasných aj budúcich stredoškolákov však majú otázky. Obávajú sa, či sa časom pôvodná škola nezruší, či sa zachovajú všetky odbory alebo ako budú ich deti dochádzať do školy.
Samosprávne kraje, ktoré sú zriaďovateľmi väčšiny stredných škôl, totiž na podnet Ministerstva školstva SR pripravili optimalizáciu siete stredných škôl. Niektoré školy sa zlúčia do jednej, ktorá bude mať spoločného riaditeľa a manažment. Najčastejšie pôjde o zlúčenie dvoch, prípadne troch škôl. Najväčšie zmeny sa plánujú v rokoch 2025 až 2027, celkovo sa budú týkať 52 škôl.
Gymnáziá vedú, učebné odbory sú neatraktívne
Ministerstvo školstva SR aj vyššie územné celky (VÚC) si od tohto kroku sľubujú efektívnejšie fungovanie a skvalitnenie vyučovania. Spojením škôl sa znížia náklady na prevádzku, otvorí sa možnosť spoločného využívania priestorov, učební, ale aj učiteľov.
Z údajov Školských výpočtových stredísk vyplýva, že v súčasnosti majú žiaci najväčší záujem o gymnáziá, obchodné akadémie, priemyslovky. Núdzu o študentov nemajú ani hotelové akadémie či zdravotnícke školy. Naopak, najmenší záujem je o niektoré 3-ročné učebné odbory, ako napríklad murár, strojný mechanik či cukrár. Školy, ktoré ich ponúkajú, často nemajú kvalitné vybavenie a zápasia o prežitie.
Zdroj: SITA
Očakávajú sa lepšie podmienky pre učiteľov aj žiakov
Ak sa spoja dve školy s malým počtom žiakov, nové vedenie by malo začať uvažovať, ako fungovať efektívnejšie. Je pravdepodobné, že žiaci sa časom budú učiť len v jednej, kvalitnejšej budove s nižšími nákladmi na kúrenie a lepším vybavením. Tak je to napríklad aj v prípade Spojenej školy v Pezinku, ktorá zastrešuje Obchodnú akadémiu a Strednú odbornú školu podnikania a služieb. Školy sa spojili v septembri 2024 a zachovali si svoje študijné a učebné odbory.
Ďalšou možnosťou je spojenie škôl, ktoré zostanú vo svojich pôvodných budovách. Vtedy sa nemusí zmeniť nič, študenti aj učitelia zostanú na pôvodnom mieste. Škola si však môže presúvať žiakov na iné miesto do odborných učební, telocvične, ale aj lepšie vyťažiť učiteľov. Problémom môže byť vzdialenosť, keďže jednotlivé budovy školy môžu byť od seba vzdialené aj vyše 10 kilometrov.
V oboch prípadoch by však malo dôjsť ku skvalitneniu štúdia a lepšej vyťaženosti učiteľov. Vezmime si napríklad situáciu, že na jednej škole je učiteľ kvalifikovaný učiť matematiku. Keďže nemôže učiť toľko hodín matematiky, aby bol plne vyťažený, vyučuje ešte ďalšie predmety. Na druhej škole môže teda odučiť ďalšie hodiny matematiky a venovať sa tak na oboch školách výlučne predmetu, na ktorý má kvalifikáciu.
Nespravodlivé financovanie bráni rozvoju
VÚC spravuje niekoľko desiatok škôl. Ich financovanie v súčasnosti funguje tak, že kraj dostane od ministerstva školstva určitý objem peňazí podľa typu škôl a počtu študentov. Na každú školu pripadne určená suma, z ktorej môže VÚC zobrať 5 percent a prideliť ich inej škole.
Najmenej peňazí z rozpočtu dostanú gymnáziá. Odborné školy môžu dostať až dvojnásobok, keďže potrebujú vybavenie do odborných učební, ako sú napríklad grafické programy, fotoaparáty, elektrotechnické prístroje, kadernícke či kuchynské potreby. Táto suma sa každý rok mení podľa nariadenia vlády.
„Bežne sa stávalo, že ak bola nejaká škola úspešná, mala veľa žiakov, zobrali jej 5 % a dali to inej škole. Tá síce mala málo študentov, ale kraj to nechcel riešiť. Takto sa dofinancovali školy, o ktoré nemali žiaci záujem,“ hovorí pre Tému.21 Roman Baranovič, riaditeľ Združenia škôl C. S. Lewisa. Myslí si, že v tom zohrali úlohu tlaky lobistov. Problémom bolo, že tých 5 percent financií chýbalo úspešným školám na rozvoj. Po zlúčení škôl by už k takémuto presúvaniu peňazí dochádzať nemalo.
Baranovič víta optimalizáciu, podľa neho je to však ešte len začiatok a krok k tomu, aby boli peniaze daňových poplatníkov dobre využité. Otázne je, či dokáže nový manažment spojených škôl pracovať efektívne a posunúť ich dopredu.
